Turistika za zdravím

Ľudia cestujú za lekármi do zahraničia čoraz častejšie. Zdravotná turistika podľa prieskumov patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia, a to v nielen v dovolenkových destináciách, ako sú Španielsko, Francúzsko, Thajsko, ale aj v Latinskej Amerike či Južnej Afrike. Mnohí cestovatelia zo Západnej Európy či Spojených štátov amerických zase cestujú za zdravotnou starostlivosťou do strednej Európy. Rozhoduje častokrát nielen lepšia cena či menšie čakacie lehoty, ale aj kvalita odborníkov. Ľudia idú za krásou a zdravím tam, kde je to pre nich výhodnejšie.

Podľa slov Juraja Karpiša z inštitútu INESS, okrem cestovania za prácou, oddychom alebo novými zážitkami dnes ľudia cestujú aj za zdravotnou starostlivosťou. „Zdravotnú turistiku môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí z vyspelých krajín, hľadajúcich vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť za prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.“

Ukazuje sa, že ľudia najviac vyhľadávajú plastické operácie, laserové očné zákroky, ale aj bielenie, vyrovnávanie alebo úplnú rekonštrukciu chrupu. Zdravotná turistika na Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu dovoliť. „Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu operáciu srdca, za naše hranice často vycestovať musíte,“ konštatuje Juraj Karpiš.

Druhá forma zdravotníckej turistiky je podľa Juraja Karpiša diametrálne odlišná od tej slovenskej. „V poslednej dobe dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou. V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie ku vzniku vysoko konkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách.“ Pacienti sú podľa jeho vyjadrení plne informovaní o samotnom výkone, jeho rizikách, možných alternatívach a zároveň nákladoch. „Na rozdiel od štátom regulovaných systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne. Pacient v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť,“ konštatuje Karpiš.

Podľa odhadov inštitútu INESS cestovalo za zdravotnou starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov a záujemcov neustále pribúda. Podobne sú na tom Briti. Až 70 tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur, pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Dôvod, prečo sa ľudia z vyspelých krajín odvracajú od vlastných lekárov a riskujú často náročné operácie v cudzine je najmä ten, že lekárov ubúda, v nemocniciach i na súkromných klinikách sú dlhé čakacie doby na niektoré operácie a vybrané zákroky si málokto môže dovoliť kvôli predraženým cenám. Zdravotnej turistike sa venujú špecializované agentúry, ktoré predstavujú obdobu cestovných agentúr. Klient si nájde základné informácie na ich internetovej stránke a oni mu sprostredkujú mailovú komunikáciu s plastickým chirurgom, zubárom či očným lekárom. Ako to teda prebieha v praxi? „Lekári zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až 1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma,“ upresňuje na záver Juraj Karpiš.

Cudzincov lákajú aj kúpele
Výhodným obchodným artiklom v zdravotníckej turistike sú aj kúpeľné pobyty. Slovenské kúpele sa ešte donedávna tešili bohatému zastúpeniu zahraničnej klientely na celkovej návštevnosti. Slovensko svojím kúpeľníctvom patrí k vyspelým krajinám Európy, najmä pre kvalitu liečivých vôd a klímy a vysoký štandard zdravotníckych služieb v kúpeľoch.

Čo na to lekár? Názor z odbornej ambulancie.

O názor a odborný pohľad z pohľadu lekára, sme požiadali aj MUDr. Petra Harbuláka, odborného zástupcu GYN-FIV, centra pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu v Bratislave.

Vítate ako lekár zdravotnú turistiku ako možnosť pacienta, vybrať si krajinu, v ktorej sa dá ošetriť, alebo sa na to pozeráte s istými rizikami?

„Výber lekára a zdravotníckeho zariadenia je právom slobodnou voľbou každého človeka, bez ohľadu na to, či si vyberie lekára v SR, alebo v inej krajine.. Dôvera pacienta k lekárovi je totiž dôležitým predpokladom k úspešnej liečbe. Hoci nedisponujeme relevantnou štatistikou, naše zdravotnícke centrum často poskytuje svoje služby občanom SR, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí.“

S akými problémami sa na vaše zariadenie obracajú pacienti z cudziny?

„Zaznamenávame nárast počtu zahraničných pacientov, ktorí prichádzajú predovšetkým z dôvodu absolvovania liečby sterility. Výsledky nášho zdravotníckeho centra v liečbe sterility sú porovnateľné s výsledkami iných centier v zahraničí. Ceny liečby  sú s niektorými štátmi EÚ porovnateľné, v porovnaní s inými zas nižšie. Záleži od toho, o ktorý štát sa jedná.“

Na čom ešte musíme na Slovensku popracovať vo vzťahu ku klientom, aby sme boli pre zahraničných turistov zaujímaví, keďže zdravotná turistika je vo svete čoraz populárnejšia?

„Či sa jedná o pacienta slovenského, alebo zahraničného najväčší dôraz kladú pacienti na dôstojný a slušný prístup zo strany zdravotníckych pracovníkov, na dostatočnú a zrozumiteľnú komunikáciu a dobrú organizáciu procesu liečby. Podľa našich skúseností je výsledkom takéhoto správania sa personálu v spojení s kvalitnou liečbou spokojný pacient.“

Na čo by si ľudia mali dávať pozor, ak chcú za ošetrením či zdravotnými službami vycestovať do zahraničia, povedzme počas dovolenky?

„Proces liečby sterility nie je jednorázovým ošetrením pacienta, preto pri voľbe jeho liečby v zahraničí musí pacient počítať s opakovanými návštevami tohto pracoviska, čo môže byť problematické. Tiež pri vzniku komplikácií v procese liečby je vždy lepšie mať možnosť riešiť situáciu čo najskôr.“

Čo prezrádajú čísla

* Za výmenu bedrového kĺbu zaplatíte v Argentíne, Singapure alebo Thajsku od 8 do 12 tisíc dolárov, čo je zhruba polovica ceny v Európe alebo v USA.

* Za operáciu srdca účtuje indická nemocnica Apollo v New Delhi 4-tisíc dolárov. V USA rovnaká operácia vyjde na 30-tisíc dolárov.

* Kým výmena kolenného kĺbu v USA vás vyjde 30-tisíc dolárov, nemocnice v Singapure za rovnakú operáciu účtujú 18-tisíc dolárov a nemocnice v Indii iba 12-tisíc dolárov.

* Napriek nižším nákladom väčšinou nejde o nižšiu kvalitu. Lekári sú často certifikovaní v USA, Veľkej Británii alebo Austrálii asi 140 nemocníc mimo USA (napríklad v Indii) je certifikovaných americkou organizáciu Joint Comission International, čo je rovnaká organizácia, aká certifikuje americké nemocnice, ktoré sa podieľajú na štátnom programe Medicare

Zdroj: Juraj Karpiš, inštitút Iness

Ako upresňuje Zuzana Nemcová, referentka pre komunikáciu zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Bratislave, na Slovensku sú vytvorené veľmi dobré podmienky pre kúpeľnú liečbu rôznych ochorení.

„Kúpeľnú starostlivosť so štatútom kúpeľov od Ministerstva zdravotníctva poskytuje v súčasnosti 28 zariadení. Ich služby preplácajú aj zdravotné poisťovne. Okrem týchto liečebných kúpeľov existujú aj ďalšie wellness zariadenia, ktoré poskytujú liečebné procedúry, rehabilitácie, relax pre samoplatcov. Slováci využívajú hlavne možnosti liečby v domácich kúpeľných zariadeniach, no cestujú aj do zahraničia, a to hlavne na ozdravné pobyty pri mori s ochoreniami dýchacích ciest a kože, ale aj do kúpeľov napríklad v Maďarsku,“ tvrdí Nemcová. Cudzincov z iných krajín na Slovensko lákajú nielen kúpele, ale aj ďalšie služby. Podľa štatistík SACR sa v roku 2007 ubytovalo v slovenských kúpeľoch spolu 276 164 osôb z toho bolo 97 269 zahraničných návštevníkov. „Okrem prírodných liečebných kúpeľov sa rýchlym tempom dostáva do popredia aj preventívna stránka kúpeľného cestovného ruchu, tzv. zdravotný cestovný ruch, teda predchádzanie chorobám, často v podobe nových wellness centier. Množstvo termálnych prameňov vytvára aj vhodné podmienky pre termálne kúpaliská a aquaparky, ktoré sú vo veľkej miere využívané domácimi aj zahraničnými turistami,“ konštatuje Nemcová.

Slovensko je vyhľadávané pacientmi z viacerých krajín, no hlavne z nemecky hovoriacich štátov. „Cudzinci vyžívajú nielen kúpeľnú liečbu s lekárskym ošetrením v kúpeľoch, ale aj rehabilitačné, rekondičné a relaxačné služby wellness zariadení s doplnkovými službami a programy zamerané na zdravý životný štýl. Takéto pobyty kombinujú aj s rôznymi výletmi do okolia a navštevujú kultúrne pamiatky, prírodné zaujímavosti, ale aj rôzne podujatia.“ Rezervy však v praxi stále existujú a podľa Nemcovej bude potrebné hľadať východisko, ako ich v budúcnosti riešiť. „Je potrebné skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest, kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby, rozšíriť ponuku aktivít pre voľný čas v blízkom okolí. V kúpeľných mestách, kde je vyššia kvalita prostredia, treba do hotelových zariadení umiestňovať kvalitné wellness služby a rôzne športové aktivity.“